Na ceste - Balkán trip 2016

Autor: Marcela Bujňáková | 8.2.2019 o 20:11 | (upravené 10.2.2019 o 8:48) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  417x

Zo všetkých svojich ciest píšem domov krátke maily. Aby sa vedelo, že som OK, aby som sprostredkovala atmosféru svetových miest a aby som aj ja sama mala navždy zapísané, čo som vlastne zažila :) Balkán trip 31.07.2016-11.08.2016

Balkán trip – Belehrad, Srbsko

Nekonečne dlhá bola naša cesta do Belehradu. Cez Maďarsko sme prešli viac menej v pohode. Na srbskej hranici a potom na mýtnych bránach v Srbsku sme si odstáli v kolónach viac ako 2 hodiny. Inak, srbské diaľnice - katastrofa. Zaplatiť musíš, ale kvalita len zlá a ešte horšia. Skutočne horšie ako naše cesty III. triedy.

Po príchode do Belehradu (po asi 11 hodinách od štartu z Lipian) dostalo naše druhé auto defekt a nám sa zas podarilo zabuchnúť si kľúče v izbe v hosteli :) Dúfajme, že sme si týmto vyčerpali všetku smolu na pätách.

Večerný Belehrad nám vynahradil všetky trampoty. Priestranné mesto na sútoku Sávy a Dunaja, krásne centrum s kaviarničkami, barmi, pouličnými umelcami, osvetlené hradby s vojenským múzeom, diskotéky na lodiach ukotvených v prístave. Prešli sme si to celé peši a do postelí sme sa dostali až nadránom.

Špinu na belehradských uliciach sme si síce všimli, ale taktne nekomentovali. Belehrad sa nám páčil taký, aký sme ho zažili. V tme je totiž všetko krajšie. Mestá aj ľudia v nich.

Belehrad však prekvapil. Človek síce nečakal veľa. Ale ozaj bolo vidno ako veľmi sa snažia byť moderným mestom.

 

 

 

 

 

 

 

 

Balkán trip – Skopje, Macedónsko

Srbsko pre nás ostane krajinou zápch a nekonečných kolón na cestách. Aj cestou do Skopje sme si v niekoľkých pár hodín postáli. Ich zmysel sme absolútne nepochopili. Ale vedeli sme, že naše plány na prehliadku mesta za denného svetla sa rušia.

Do mesta sme dorazili v nedeľu večer a hneď - spotení a unavení z cesty - sme si dali chutnú a ozaj lacnú večeru: polievka, hlavné jedlo a pivo pre 8 ľudí nás vyšlo na 3000 dinárov čo je asi 50 eur.

Skopje je hlavné mesto Macedónska a okrem toho aj hlavné mesto gýču. Centrum mesta bolo kompletne zničené zemetrasením a tak ho Macedónci začali stavať nanovo. Socha na soche, veľa fontán ozdobených prekvapivo sochami :) a k tomu divný mix "historických" a moderných budov a nad mestom osvetlený kríž.

Turecký bazár, hnusné pivo, skvelý živý koncert rockovej kapely s orchestrom.

Sme radi, že sme Skopje videli. Neviem, či je iné také bláznivé "crazy" mesto na svete.

V pondelok sme vyrazili na kajaky do kaňonu "MATKA" neďaleko Skopje. Prvotný strach vystriedala zábava a po riadnom športovom výkone aj hlad. Napokon sme si pri takmer 40 stupňoch Celzia dali len polievku a šalátiky v prapodivnej reštaurácii s bazénom plným Macedóncov.

Macedónsko sme si obzreli z auta cestou do Grécka. Pekná členitá krajina, kopce, ktoré nám pripomínali tie slovenské :) V porovnaní so Skopje nám však spoza okna pripadal zvyšok krajiny zaostalý a chudobný.

Cestovanie je únavné, už sa všetci tešíme na more :)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Balkán trip – Meteora, Grécko

Náš príchod v pondelok večer do Grécka to bolo ako návrat do civilizácie: Žiadne rozbité cesty. Žiaden v skale vyrýpaný tunel bez stredovej čiary, bez omietky, bez únikových východov :) ako sme zažili v Macedónsku. Normálne európske diaľnice za európske peniaze :)

Kalampaka je mestečko priamo pod Meteorou, kde sme prespali. Najhoršie ubytovanie doteraz, jednoznačne. V utorok ráno sme odtiaľ vyrazili žasnúť nad majestátnymi skalami s kláštormi na ich vrcholkoch.

Meteora je taká ako si ju pamätám spred 13 rokov: ticho pravoslávnych kláštorov tu bohapusto prekrikuje komercia.

Človek žasne nad ľudským umom a odhodlaním, s akým to tu od 14. storočia budovali. A ešte nad pokorou, ktorú museli mať mnísi, aby zvládli život tu hore. Ale dnes akoby sa stratila pointa.

Následná cesta gréckym vidiekom to bolo najhoršie jedlo počas doterajšieho výletu, serpentíny a typické grécke biele domčeky.

V dobrej nálade nás drží blízkosť mora. Tešíme sa na albánske prekvapenia.

 

 

 

 

 

 

 

 

Balkán trip – Ksamil, Albánsko - 1

Po ďalšom dlhom státí na hraniciach pri vstupe do Albánska sme opäť raz ocenili EÚ a Schengen. Veru, odvykli sme si od pasových a colných kontrol :)

Prechod do Ksamilu viedol cez vysoké hory s neskutočne úzkymi cestami s prudkými zákrutami. V zime tu normálne sneží a autá potrebujú reťaze. Teraz sa na vyprahnutých pastvinách pasú kozy, kone, ovce.

Ksamil nám spôsobil kultúrny šok. Rozostavané budovy, nedokončené chodníky, provizórne cesty, kamienky a kamene na plážach, špinavé more plné rias, voľne po ceste pobehujúce kravy, sliepky aj prasa :) ... Toto je ten sľubovaný Karibik v Európe?!

Asi už do Albánska neprídeme. Alebo najskôr tak o 20 rokov :), keď bude cestovný ruch ďalej ako je dnes. A vravíme to nielen my s Domčou rozhýčkané našimi rodinnými dovolenkami :)

Chceme nájsť nejakú krajšiu pláž, ktorá by mohla dojem z Albánska zachrániť. Nateraz ho zachraňujú len milí Albánci a skvelé pivo.

 

 

 

 

 

 

Balkán trip – Ksamil, Albánsko - 2

Na dovolenkách sa stále čudujeme, ako sa niekto môže hneď prvý deň brutálne priškvariť na slnku.

Chlapci (okrem Paľa) nám asi chceli názorne ukázať ako a prečo sa to stane: nenatreli sa opaľovacím krémom a boli na slnku počas obeda. A čuduj sa svete - sú po prvom dni červení ako paradajky, bolí ich každý pohyb a dotyk a slnku sa skrývajú pod tričkom :)

Keď sme s Domčou objavili v stredu potraviny s tuniakom Rio mare, s cestovinami Barilla, s Milkou a ďalšími čitateľnými názvami známych potravín tak sme sa vytešovali, že nám to normálne zlepšilo náladu. Mohli sme si nakúpiť a navariť podľa seba. Na druhú stranu však vravíme, že niet nad all inclusive - žiadna starosť :)

Že vraj sa dá zvyknúť na všetko. Aj my sa pomaly zmierujeme s realitou tu v Albánsku. A k nej patria aj odpadky a komáre :)

 

 

 

 

 

 

Balkán trip – Ksamil, Albánsko - 3

V piatok večer sme boli prekvapení z neďalekého mestečka Sarandë, kde to vyzeralo ako v akejkoľvek európskej dovolenkovej destinácii, trebárs aj teraz naposledy v Chorvátsku. Nečakali sme to.

V sobotu sme videli jazero Blue eye - Modré oko, po albánsky Syri i Kaltër. Príroda je tam krásna, zelená, taká oáza v púšti. Len služby na figu. Vstupné 200 lekov (asi 1,50 eur), ale prašné rozbité cesty. V reštaurácii sme na jedlo čakali viac ako hodinu a niektorí z nás aj tak ostali hladní.

Tu v Ksamile vraj prší maximálne 3 dni v sezóne. A bingo! Trafili sme sa :) V nedeľu ráno je všade mokro, v noci zjavne pršalo. Cez deň "len" kropilo pomedzi slnečné lúče. Tak sme vyrazili na vodných "bicykloch" na neďaleký ostrovček. Teraz večer sa za oknami odohráva búrka a lejak.

Albánsko stále prekvapuje. Je to krajina nevyužitých príležitostí.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Balkán trip – Ksamil, Albánsko - 4

Na ľudí sme mali v Ksamile ozaj šťastie. Okoloidúci boli ochotní, majitelia reštaurácií kamarátski (stále brali jednu rundu rakije na seba :) Celkovo, až na pár výnimiek, ktoré sa nájdu všade, sú Albánci milí ľudia.

Pred dovolenkou sme sa obávali komunikácie (bedekre píšu, že tu v Albánsku nikto nevie po anglicky). Realita bola asi taká ako u nás: starší ozaj nevedia, ale mladí a deti majú angličtinu v malíčku. Asi aj vďaka tomu, že v telke im bežia anglické filmy v pôvodnom znení, s titulkami - jednoduchý spôsob učenia sa cudzieho jazyka.

Situáciu však patrične zneužívajú: deti predávajú na trhu či obsluhujú v reštauráciách do neskorej noci.

V stredu skoro ráno sme Ksamil opustili. Prvá etapa našej cesty domov by mala končiť pri Plitvických jazerách v Chorvátsku. Ak všetko dobre pôjde, uvidíme vo štvrtok doobeda miesta, kde sa natáčali slávne filmy Winnetou.

A vo štvrtok večer by sme už mali byť doma.

 

 

 

 

 

 

 

 

Balkán trip – cez Čiernu horu, Bosnu a Chorvátsko až do Budapešti 

O našom nocovaní v chorvátskej dedinke Sveti rok by sa dali rozprávať story. Ako sme sa dlho túlali a napokon našli hotel. Bolo otvorené a nikde nikoho, na poschodí ustlané postele.  Dlho sme váhali, čo urobiť. Napokon zvíťazila únava a zdravý rozum a férovosť. Zabookovali sme si izbu ale že úplne v hodine dvanástej :) cez booking, vyspali sme sa v perinách ako v bavlnke a ráno pred odchodom nechali peniaze na recepcii. Ako povedali chalani: "adventure" - dobrodružstvo :)

Chorvátsko nám pripravilo teplotný šok. V stredu cez deň v Albánsku, Čiernej Hore i v Bosne bola teplota nad 30 °C, vo štvrtok ráno v Chorvátsku bola ledva 11 stupňov C. Navyše pršalo. Menili sme preto plány. Plitvické jazerá sme si nechali na lepšie časy :)

Z kufrov sme vybrali svetre a botasky a vydali sa na Budapešť. Nebojte sa, nie na tankoch :) :)

Budapešť nás očarila. Mesto rozdelené Dunajom a Dunajom spojené. Krásne historické budovy na oboch brehoch. Ďalšie z miest, ktoré majú svojskú atmosféru, alebo ako zvyknem hovoriť: majú dušu. V Budapešti som si uvedomila, že som ozaj rada, že som bola účastná tohto tripu.

Pre mňa a Domču bola Budapešť zároveň ďalší splnený cestovateľský sen. A skvelá bodka za naším Balkán tripom 2016, čerešnička na torte. Alebo ako povedali chalani: leukoplast na obrovskej rane :)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Veľa nemajú, vedia sa uskromniť. Čo najviac trápi seniorov

Vyše 7500 ľudí čaká na miesto v domove pre seniorov.


Už ste čítali?