Na ceste – deň piaty – Sibiu, Rumunsko
Mám pocit, že cestujem v čase. Prechádzam si tieto dni zvesela pomedzi časové pásma :) Zo Slovenska do Gruzínska a späť a hneď ďalej do Rumunska :)
Prechod cez hranicu do Rumunska (nie sú v Schengene) bol bezproblémový, dokonca nám colník povedal: užívajte si výhľady :)
A krajina sa nám menila pred očami. Z nudnej roviny ku kopcovitým horizontom podobným ako vidno u nás doma na Slovensku :) Veľká a rôznorodá krajina je Rumunsko.
Prvú noc trávime v mestečku Sibiu. Za tmy sympatické mesto, historické, s reštauráciami s letnými terasami a so zmrzlinou aj teraz na konci októbra :)
A počasie na toto ročné obdobie neobyčajne teplé a príjemné. Čo viac si želať :)
Na ceste – deň šiesty – Transfagarasan, Rumunsko
Najkrajšia cesta na svete Transfagarasan si nás dnes úplne podmanila :)
Krásne výhľady :) cesta, čo sa krútila ako had údolím do výšky cca 2000 m n.m. :) hory tak podobné našim Západným Tatrám :)
Karpaty sa nazaprú - u nás i v Rumunsku sú to najkrajšie hory sveta :)
Počasie máme krásne, je teplo a slnečno, jeden by nepovedal, že je koniec októbra :)
Ale páči sa nám tu, cesty až na malé výnimky kvalitné, ľudia v pohode, poväčšine vedia po anglicky, len obsluha v reštauráciách spomalená neskutočne :) A že čo jeme? Dnes na večeru napríklad "typické" rumunské jedlá :) - pizzu a cestoviny :)
Užívame si trip naplno :)
Na ceste – deň siedmy - Bran, Brašov, Rumunsko
Nocovali sme v malej dedinke, v domčeku, kde vŕzgalo všetko, od podlahy po postele :) Ale na jednu noc v pohode :) Aj teta majiteľka, len sa stále uisťovala, či jej rozumieme :)
Ráno - v našom režime o 11-tej :) sme vyrazili na Drakulov hrad v blízkom meste Bran. Absolútne nevhodný čas to bol. Strašne, ale že strašne veľa turistov a veľmi, ale že ozaj veľmi teplo.
Hrad ako všetky hrady sveta. Navyše tematicky halloweensky ozdobený pavučinou a tekvicami. Gýč proste :) A Drakula v ňom údajne dokonca ani nikdy nebol :)
Ale park v okolí parádny :) Dal by sa tam aj celý deň stráviť :)
Cesta dnes pokračovala do mesta Brašov, kde sme sa prešli najužšou uličkou v Európe vraj :) a potom sme si užívali mesto. Parádne jedlo, drinky, palacinky :)
Aktuálne cestujeme do mestečka, kde budeme nocovať. Pomaly sa približujeme k Slovensku :)
Na ceste – deň ôsmy – Sighisoara, Rumunsko
Keď nás včera v noci pri hľadaní ubytovania navigácia priviedla k hradu, mysleli sme si, že je to vtip. Ale naozaj sme nocovali v jednej z budov v areáli hradu :) v mestečku Sighisoara.
Tu sa narodil gróf Drakula. Vyzerá to, že kráčame po jeho stopách, ale opak je pravda :) On prenasleduje nás :)
Sighisoara je krásne historické mestečko. A my sa nikam neponáhľame... okrem Paľa, ten nás poháňa rýchlo rýchlo tam a potom rýchlo rýchlo preč :) :)
Namiesto naháňania pamiatok splývame s davom. Takto nás to baví: sedieť a pozorovať život, vdychovať atmosféru mesta, precítiť, pochopiť.
Ľudia sú tu milí. Ujo, ktorý nás včera ubytovával, nás ponúkol slivovicou a koláčikmi :) A po anglicky rozprávajú tak zrozumiteľne, že im aj my s Dominikou rozumieme aj každá samostatne :)
Tieto dušičkové dni sme si dnes pripomenuli aspoň tichou modlitbou na miestnom cintoríne.
Na ceste – deň deviaty – Cluj Napoca, Rumunsko
Ráno sme si dlhšie pospali, konečne sme sa nemuseli nikam presúvať. Posledné dve noci v Rumunsku totiž trávime v meste Cluj Napoca.
Za tie dni na cestách sme o Rumunsku zistili, že je to krajina kruhových objazdov. Od obrovských s niekoľkými jazdnými pruhmi až po mini pidi kruháče. Obtočiť sa na nich by si vyžiadalo niekoľkokrát zacúvať :) :)
Národné jedlo v Rumunsku je polenta, po rumunsky "mamaliguta". Podávajú ju ako prílohu k jedlu a pre mňa to bol naozaj top kulinársky zážitok týchto dní na cestách.
V najstrašidelnejšom lese sveta sme si dnes urobili strašidelnú fotku. Bolo nás na nej 3x viac ako naozaj a zároveň jeden z nás na nej chýbal :) Vraj je tu nejaký zvláštny magnetizmus. Ono sú to zrejme len povery, ale ozaj sme s Domčou mali rešpekt, keď sme tam šli :)
Na miestnom trhovisku sme kúpili deťúrencom malé darčeky. Nabudúce beriem moje doma vyrobené papierové kabelky a predám ich tu za 100 lei (v prepočte cca. 22 eur).
Užívame si posledný večer v Rumunsku. Zajtra ráno ideme domov. Bolo mi na týchto cestách ozaj super, užívala som si každý deň. Ale predsa len vravím: konečne :)
Keď sa ma ľudia budú pýtať na Rumunsko, tak poviem, že je to krajina, ktorá je už niekde inde, ďalej ako si my u nás na Slovensku myslíme, že je. Že je to jednoducho zaujímavá krajina. Že sa tu oplatí vidieť mnohé veci. A mnohé aj nie :) Tak ako všade vo svete.