reklama

Na ceste - Tbilisi, Gruzínsko

Zo všetkých svojich ciest píšem domov krátke maily. Aby sa vedelo, že som OK. Aby som sprostredkovala atmosféru svetových miest. A aby som aj ja sama mala zapísané, čo som vlastne zažila. Navždy :)  Gruzínsko, 25.10.-28.10.2018

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Na ceste – deň prvý – TBILISI, GRUZÍNSKO

Cestu za mojimi októbrovými cestovateľskými destináciami som začínala na košickom koncerte Jaromíra Nohavicu. Tí, čo sme tam boli, vieme, že vy ostatní môžete závidieť :) Veľa smiechu, dobrej hudby, trpkosmiešnych Nohavicových textov. A jeho charizma... No proste wau!

Nočák do Bratislavy bol ako návrat do minulosti. Tie vozne si pamätajú viac ako najstarší človek na zemi :) Zlú noc som dospávala najprv v autobuse do Viedne, potom v lietadle do Tbilisi.

Gruzínsko je krajina vo výstavbe :) Niečo podobné ako Albánsko. Rozkopané ulice, nezateplené paneláky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zato centrum hlavného mesta je ako akékoľvek iné svetové veľkomesto: sochy, fontány, námestia, reštaurácie, krčmy, drahé obchody, Mc Donald :) :)

Strava tu je typická východoeurópska - veľa kôpru, cibule a korenia. Ale prežijem, nebojte :)

Gruzínsko je však krajinou vína a čaju :) a hlavne to druhé jeho reputáciu v oblasti gastronómie u mňa zachránilo :)

gruzínske víno
gruzínske víno (zdroj: Marcela Bujňáková)
Tbilisi hotel
Tbilisi hotel (zdroj: Marcela Bujňáková)
obchodík s čajom
obchodík s čajom (zdroj: Marcela Bujňáková)

Na ceste – deň druhý – TBILISI, GRUZÍNSKO

Písať o jedle v cudzích krajoch je vždy zaujímavé :) Tu v Gruzínsku sa jedlo servíruje na stôl vo viacerých chodoch, a hromadne. Každý si sám naberá a kombinuje ako chce. Podáva sa tradičný chlieb pečený v zvláštnych peciach. Cesto sa prilepí na vnútorný okraj pece a výsledný chlieb má taký zvláštny podlhovastý tvar. Ale chutí fajn, trochu ako taliansky :)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Doprava je tu kapitola sama o sebe :) Pravidlá sme nepochopili. Hlavne, že im rozumejú miestni šoféri :)

Tbilisi mi trochu pripomína Kyjev. Atmosférou postkomunistickeho mesta, ktoré sa silou mocou a čím skôr snaží byť európskou metropolou. Aj sochou Matka Georgia (v Kyjeve to bola Matka vlasť). V jednej ruke má čašu s vínom ako znak pohostinnosti Gruzíncov voči cudzincom, v druhej meč ako symbol ich pripravenosti brániť svoju vlasť.

Apropo, známi Gruzínci. Na prvom mieste musím spomenúť Stalina. Dokonca ho majú na magnetkách :) Aj som sa chcela opýtať našej miestnej sprievodkyne, ako ho Gruzínci vnímajú. Ale rozmyslela som si to. Netreba nám predsa medzinárodný konflikt :) 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom sa tu údajne narodil aj svätý Juraj, po anglicky George (ten, ktorý bojoval s drakom). Vlastne po ňom má Gruzínsko aj meno: po anglicky Georgia. 

pec na chlieb
pec na chlieb (zdroj: Marcela Bujňáková)
káva
káva (zdroj: Marcela Bujňáková)
magnetky so Stalinom
magnetky so Stalinom (zdroj: Marcela Bujňáková)

Na ceste – deň tretí – TBILISI, GRUZÍNSKO

Konečne pekné počasie v Tbilisi :) Teda, vietor tu fúkal silno, ale aj svietilo slniečko :) a nepršalo. Včera sme sa totiž asi dve hodiny vyhýbali dažďovým kvapkám ... v kaviarni :)

Život je o maličkostiach. A detaily tvoria celok. Ja si rada všímam a rada fotím také tie nepatrné charakteristické znaky tej ktorej krajiny. Lebo kostoly a námestia a výhľady si ľahko nájdete na internete. Ale prasknuté mramorové dosky v chráme, zaujímavé vstupy do obchodíkov, kanalizačné poklopy na ulici :) či háčkovaných ježkov vo výklade, to vám ujo Google neukáže :) 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pripájam teda pár detailov o Gruzínsku: 

- Gruzínske písmo mi pripomína kresby, je krásne, ale nezrozumiteľné :) 

- Typická sladkosť v Gruzínsku sa volá Čurčchela, sú to oriešky a ovocie v takom čudnom obale z hroznovej šťavy, ale u nás v hoteli majú výborné v čokoláde :) 

- Gruzínsko je krajina kontrastov, bohatstvo v protiklade s chudobou na pár metroch štvorcových. 

Užili sme si ochutnávku vín aj krásne nočné Tbilisi. A po predošlých dňoch s typickým gruzínskym jedlom aj konečne chutnú večeru s dezertom :)

Výlet je na konci. Bolo super :) Zajtra cestujem domov a od pondelka cestujem do Rumunska :) Jak sa ja budem tešiť na moju posteľ...

mramorové dosky
mramorové dosky (zdroj: Marcela Bujňáková)
Tbilisi
Tbilisi (zdroj: Marcela Bujňáková)
ježkovia vo výklade
ježkovia vo výklade (zdroj: Marcela Bujňáková)

Na ceste – deň štvrtý – TBILISI, GRUZÍNSKO

Prešli sme si po raňajkách kúsok mesta peši. To človek pochopí, že každé mesto, nech je akokoľvek veľké, má svoje centrum, svoje srdce, osadené na pomerne malom priestore. Keď vás vozí všade autobus, neuvedomujete si vzdialenosti. Keď idete peši, máte to jednoducho v nohách. Zažili ste mesto na vlastnej koži a už sa v ňom nestratíte.

Kontrasty, ktoré v sebe svetové metropoly majú, sú aj tu v Tbilisi. Luxus verzus bieda. Architektonické skvosty verzus polorozpadnuté staré budovy. Najnovšie autá verzus staré socialistické volgy. Gruzínsko je krajina, ktorá má svoje lepšie časy ešte len pred sebou. 

Na to, ako sme takmer zmeškali lietadlo, budem spomínať s úsmevom. Ale ostať neplánovane v Gruzínsku ešte dlhšie - to by bola iná sranda :) 

Človek sa na cestách teší na vlastnú posteľ a domácu stravu. A keď na mňa na letisku vo Viedni vyskočil plagát, že: "Najlepšie na návratoch domov? Jedlo!", tak som sa len pousmiala, že nie som na svete sama s týmto názorom :) 

Tbilisi
Tbilisi (zdroj: Marcela Bujňáková)
Tbilisi
Tbilisi (zdroj: Marcela Bujňáková)
Tbilisi
Tbilisi (zdroj: Marcela Bujňáková)
Marcela Bujňáková

Marcela Bujňáková

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som člen mojej generácie. Človek, ktorý sa pozerá, aby videl, a počúva, aby počul. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu